Venovanie

25. prosince 2011 v 20:48 | veronca
Je super mať človeka, pre ktorého žiadne heslo nie je dosť dobré heslo a zaheslované obrázky proste nie sú dosť zaheslované. A tak by som rada tento článoček venovala jednej nemenovanej dievčine, ktorú som už proste nechcela riešiť a aj sa mi to v celku darilo, pokiaľ som nezbadala tieto fotky. No vlastne nie len tieto. Ono by sa ich tam našlo ale ja tiež nie som geniálny jazdec a preto im do jazdeckých fotiek nejdem nič hovoriť. Radšej. To by som sa musela fakt hrozne nasrať.
Takže po prvé. Preberme si, načo sú koníkovi chrániče. Chrániče majú koňovi chrániť nohu, šľachy a tvoriť akúsi podporu pre kone, ktoré pracujú. Tak, ako si človek s nohou 36 nekúpi topánky s číslom 42 tak sa koňovi s malou nohou nekúpia chrániče veľkosti full. Ale vuala, našli sa aj taký. Dokázali ste drbnúť haflingérke brutálne veľké chrániče, ktoré svoju funkciu chrániť hneď stratili a nastala ich nová funkcia brániť v pohybe, obmedziť pohyb a ubližovať. Tie chrániče nemôžu siahať až k zápästiu, a majú končiť zhruba v úrovni sponky a nie končiť pomaly až pri kopyte. Moje nervy uvedomte si, že tie chrániče ju tlačia a neskutočne obmedzujú v pohybe a ja si ani neviem predstaviť tú bolesť, čo tá kobyla musí prekonávať, keď s nimi kráča. To nie je ako človek, ona vám nepovie svoj názor. Pre ňu je prirodzené nedať na sebe nič vidieť. Je to jej teória prežitia. Nemôže dať predsa vidieť na javo svoju slabosť pred predátorom. Keď sa tá kobyla snaží bolesti vyhnúť, prestáva poriadne ohýbať nohy a tým z nej za chvíľu vyrobíte robota. Takže gratulujem. Tu máte len pre porovnanie ako to má vyzerať, ako majú koňovi chrániče sedieť aby s nimi dokázal naozaj správne fungovať.
ok

niee
Po druhé. Keď už sme u tých veľkostí. Ohlávka má tiež svoj význam a rôzne veľkosti sa vyrábajú aby sa aj využívali. Nie je to len pre srandu králikov. A len pre informáciu, nehovorím na vás nič lebo si tým nie som istá ale presne takú ohlávku som vyhrala v Upohlave za najlepšiu dvojicu a zmizla mi. Však to nie je táto???
ach jaj
No a za tretie. Nedá sa mi na toto nereagovať. Dosť, že ste zneužívali všetko, čo sme tie kone naučili ale ešte k tomu ich pri tom musíte aj dodrbať. Ja viem, že Nexo vie krásne poklonu ale opäť nie vašou zásluhou. Ale preberme si, na čo taká poklona slúži. Je to gymnastický cvik na posilnenie a ohnutie chrbta. Áno, ohnutie musím to zdôrazniť, lebo to vám asi nejak uniklo. Dokázali ste totiž od koňa chcieť takýto cvik so sedlom na chrbte. Skús si o chrbát priviazať palicu a ohnúť sa. Bude ti to asi tak príjemné ako to bolo jemu. Samozrejme, že ten kôň sa ohne, pretože tú dobrotu chce. Ale je to prospešné jeho zdraviu ?? Naprosto nieeeee. Dosiahli ste akurát nevhodné natiahnutie šliach a svalov. Vlastne je to knižkový príklad toho, ako sa to nemá robiť. Dúfam, že tu uvidíš ten rozdiel.
ako to cca ma byt
takto nieeee

Aakoze čelenka má na uzdičke tiež svoj význam tak obetuj 2 eura a kup si ju.
simpa vraj
Ono tých vecí by bolo viac, ale vy si aj tak nedáte povedať takže je to zbytočné rozoberať. Toto mi ale proste padlo do očí a totálne ma nasralo. Takže sem tam skúste najskôr rozmýšľať, než niečo urobíte.
 


Tréning s Lukášom Tomšíkom

25. prosince 2011 v 20:24 | veronca
Sú veci, ktoré dokáže s koníkom každý môže dosiahnuť, ovšem musí chcieť a venovať tomu čas. Ja by som už ale chcela s Hakimom dosiahnuť niečo viac, jemnú komunikáciu a naozaj super vzťah. Na to ale sama nestačím a preto som sa rozhodla investovať do našej budúcnosti a začať naozaj správne pracovať pod dohľadom trénera. Na túto úlohu sa podujal Lukáš Tomšík, super človek a naozajstný odborník. Prvú hodinu sme spolu preberali hlavne ako začať. Preberali sme rôzne cviky na ohýbanie, cviky na lonžke ale aj na ruke. Vysvetľoval mi rôzne súvislosti medzi cvikmi a ich pochopenie zo strany koňa.
trening
Približne po mesiaci sme sa stretli opäť. Tento krát sme pracovali s Hakimom v jazdiarni. Zamerali sme sa na prácu cez kavalety a prekážky. Aj keď Hakim nie je zrovna zo skokových nadšencov (a na začiatku to dával jasne najavo obchádzaním prekážok ako sa dalo) nakoniec sa rozskákal a už to šlo. Na lonžke už pracoval oproti minulu o moc lepšie, pekne menil ruky a jeho reakcie už boli v celku dobré (ale podľa Lukáša musí byť aj tak aktívnejší :D ), bohužiaľ stále mal snahu kukať po veverkách a nie na mňa. Nakoniec sme opäť rozobrali, čo treba zlepšiť a ako na to. A tak dúfam, že o mesiac to bude zase o niečo lepšie a že sa zase o kúsoček posunieme k našemu cieľu.
trening2